Ako som zožal potlesk (za pokutu)

Deň sa začal vcelku dobre - zobudil som sa a vybral na školenie. Väčšinou sa snažím chodiť všade načas, ale nie vždy to situácia dovolí, tak keď som vystúpil z električky, ponáhľal som sa.

Spolu so staručkým veľmi zhrbeným pánom, ktorý v jednej ruke zvieral tašku plnú liekov a druhou sa silne opieral o paličku, som prechádzal cez cestu, kde nebol prechod pre chodcov.

Kúpil som si lístok na električku a keď som sa vracal, videl som, ako policajti zastavili toho starého pána. Prešiel som okolo a započul ich, ako sa do neho navážajú za to, že prešiel cez cestu, kde nebol prechod a “na červenú”.

Svedomie mi nedalo, zastavil som sa pri nich hovoriac, že som tomu pánovi pomáhal cez cestu a nešlo žiadne auto. V tom momente mi doplo, že som sa vlastne tiež priznal k tomu “priestupku” a bohužial na to došli aj oni. Policajti zahlásili, že za to je pokuta 10 eur a začali ju od nás vyžadovať. Pán však argumentoval tým, že nemá u seba peniaze, pretože je dôchodca a žije len z dôchodku. Ale nech hovoril čokoľvek, na policajtov to nijako nezabralo.

Celá situácia mi prišľa strašne smutná. Bolo vidno, že starček je zrobený z celého života, musí vyžiť z pár eur celý mesiac a naši úžasní policajti nemajú nič lepšie na práci, ako striehnuť na starých ľudí a drankať od nich prostredníctvom nezmyselných pokúť posledné peniaze. Pozrel som sa do peňaženky a našťastie bol jej obsah dostačujúci na to, aby som tú pokutu zaplatil aj za ujčeka. Silne sa tomu bránil, ale nakoniec sa nechal zlomiť. Policajtom som dal tie peniaze so slovami: “Dúfam že ste spokojní za vašu výborne odvádzanú prácu pre ľudí!” a pomaly som odišiel preč.

Bol som pár metrov od nich, keď v tom pár ľudí sledujúcich situáciu mi decentne zatlieskalo a ja som sa cítil hrdý za tú pokutu a zároveň smutný za to, že (aj) takých máme policajtov.....